μνημοσύνη
Grec ancien
Étymologie
- Voir μνήμη (« mémoire »).
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel | Duel | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Nominatif | ἡ | μνημοσύνη | αἱ | μνημοσύναι | τὼ | μνημοσύνα |
| Vocatif | μνημοσύνη | μνημοσύναι | μνημοσύνα | |||
| Accusatif | τὴν | μνημοσύνην | τὰς | μνημοσύνας | τὼ | μνημοσύνα |
| Génitif | τῆς | μνημοσύνης | τῶν | μνημοσυνῶν | τοῖν | μνημοσύναιν |
| Datif | τῇ | μνημοσύνῃ | ταῖς | μνημοσύναις | τοῖν | μνημοσύναιν |
μνημοσύνη, mnēmosýnē féminin
Prononciation
- *\mnɛː.mo.sý.nɛː\ (Attique (Ve siècle av. J.-C.))
- *\mne.moˈsy.ne\ (Koinè, Égypte (Ier siècle))
- *\mni.moˈsy.ni\ (Koinè (IVe siècle))
- *\mni.moˈsy.ni\ (Byzance (Xe siècle))
- *\mni.moˈsi.ni\ (Constantinople (XVe siècle))
Références
- Anatole Bailly, Abrégé du dictionnaire grec-français, Hachette, 1901