zvučný

Étymologie

De zvuk son, bruit ») avec le suffixe -ný.

Adjectif

nombre cas \ genre masculin féminin neutre
animé inanimé
singulier nominatif zvučný zvučná zvučné
vocatif zvučný zvučná zvučné
accusatif zvučného zvučný zvučnou zvučné
génitif zvučného zvučné zvučného
locatif zvučném zvučné zvučném
datif zvučnému zvučné zvučnému
instrumental zvučným zvučnou zvučným
pluriel nominatif zvuční zvučné zvučná
vocatif zvuční zvučné zvučná
accusatif zvučné zvučná
génitif zvučných
locatif zvučných
datif zvučným
instrumental zvučnými

zvučný \ˈzvut͡ʃniː\ (comparatif : zvučnější, superlatif : nejzvučnější)

  1. Sonore, retentissant.
    • zvučný hlas.
      voix sonore, qui porte.

Synonymes

Antonymes

Dérivés

  • zvučnost

Références