réma
Étymologie
- Du grec ancien ῥῆμα, rhêma.
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel |
|---|---|---|
| Nominatif | réma | rémata |
| Génitif | rématu | rémat |
| Datif | rématu | rématům |
| Accusatif | réma | rémata |
| Vocatif | réma | rémata |
| Locatif | rématu | rématech |
| Instrumental | rématem | rématy |
réma \Prononciation ?\ neutre
Voir aussi
- réma sur l’encyclopédie Wikipédia (en tchèque)