panděro
: pandero
Étymologie
- De l’espagnol pandero (« tambour »).
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel |
|---|---|---|
| Nominatif | panděro | panděra |
| Génitif | panděra | panděr |
| Datif | panděru | panděrům |
| Accusatif | panděro | panděra |
| Vocatif | panděro | panděra |
| Locatif | panděru ou panděře |
panděrech |
| Instrumental | panděrem | panděry |
Synonymes
Références
- Ústav pro jazyk český, Akademie věd ČR, v.v.i., 2008–2025 → consulter cet ouvrage