kontoro
Espéranto
Étymologie
- De l’allemand Kontor.
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel |
|---|---|---|
| Nominatif | kontoro \kon.ˈto.ro\ |
kontoroj \kon.ˈto.roj\ |
| Accusatif | kontoron \kon.ˈto.ron\ |
kontorojn \kon.ˈto.rojn\ |
kontoro
Prononciation
- Toulouse (France) : écouter « kontoro [Prononciation ?] » (bon niveau)
Étymologie
- De l’espéranto.
Nom commun
| Singulier | Pluriel |
|---|---|
| kontoro \Prononciation ?\ |
kontori \Prononciation ?\ |
kontoro \kɔn.ˈtɔ.rɔ\ (pluriel : kontori \kɔn.ˈtɔ.ri\)