kobligá
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur | 
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | kobligá | kobligayá | kobligatá | 
| 2e du sing. | kobligal | kobligayal | kobligatal | 
| 3e du sing. | kobligar | kobligayar | kobligatar | 
| 1re du plur. | kobligat | kobligayat | kobligatat | 
| 2e du plur. | kobligac | kobligayac | kobligatac | 
| 3e du plur. | kobligad | kobligayad | kobligatad | 
| 4e du plur. | kobligav | kobligayav | kobligatav | 
| voir Conjugaison en kotava | |||
kobligá \kɔbliˈga\ ou \kobliˈga\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « kobligá [kɔbliˈga] »
Références
- « kobligá », dans Kotapedia