křečovitý
Étymologie
Adjectif
| nombre | cas \ genre | masculin | féminin | neutre | |
|---|---|---|---|---|---|
| animé | inanimé | ||||
| singulier | nominatif | křečovitý | křečovitá | křečovité | |
| vocatif | křečovitý | křečovitá | křečovité | ||
| accusatif | křečovitého | křečovitý | křečovitou | křečovité | |
| génitif | křečovitého | křečovité | křečovitého | ||
| locatif | křečovitém | křečovité | křečovitém | ||
| datif | křečovitému | křečovité | křečovitému | ||
| instrumental | křečovitým | křečovitou | křečovitým | ||
| pluriel | nominatif | křečovití | křečovité | křečovitá | |
| vocatif | křečovití | křečovité | křečovitá | ||
| accusatif | křečovité | křečovitá | |||
| génitif | křečovitých | ||||
| locatif | křečovitých | ||||
| datif | křečovitým | ||||
| instrumental | křečovitými | ||||
křečovitý \ˈkr̝̊ɛt͡ʃovɪtiː\
- Convulsif, spasmodique.
- Sardonique, crispé.
křečovitý úsměv.
- sourire crispé.
Références
- Ústav pro jazyk český, Akademie věd ČR, v.v.i., 2008–2025 → consulter cet ouvrage