blokú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur | 
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | blokú | blokuyú | blokutú | 
| 2e du sing. | blokul | blokuyul | blokutul | 
| 3e du sing. | blokur | blokuyur | blokutur | 
| 1re du plur. | blokut | blokuyut | blokutut | 
| 2e du plur. | blokuc | blokuyuc | blokutuc | 
| 3e du plur. | blokud | blokuyud | blokutud | 
| 4e du plur. | blokuv | blokuyuv | blokutuv | 
| voir Conjugaison en kotava | |||
blokú \blɔˈku\ ou \bloˈku\ intransitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « blokú [bloˈku] »
Références
- « blokú », dans Kotapedia