approbus
Latin
Étymologie
Adjectif
| Cas | Singulier | Pluriel | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Masculin | Féminin | Neutre | Masculin | Féminin | Neutre | |
| Nominatif | approbus | approbă | approbum | approbī | approbae | approbă |
| Vocatif | approbe | approbă | approbum | approbī | approbae | approbă |
| Accusatif | approbum | approbăm | approbum | approbōs | approbās | approbă |
| Génitif | approbī | approbae | approbī | approbōrŭm | approbārŭm | approbōrŭm |
| Datif | approbō | approbae | approbō | approbīs | approbīs | approbīs |
| Ablatif | approbō | approbā | approbō | approbīs | approbīs | approbīs |
approbus \im.pʁo.bus\
Variantes
- adprobus
Dérivés
- adprobē, approbe (« très bien »)
Références
- « approbus », dans Félix Gaffiot, Dictionnaire latin français, Hachette, 1934 → consulter cet ouvrage