Conjugaison:italien/opporre
opporre, verbe irrégulier du deuxième groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | opporre | \op.ˈpor.re\ | avere | opposto | \a.ˈve.re op.ˈpo.sto\ |
| Gérondif | opponendo | \op.po.ˈnen.do\ | avendo | opposto | \a.ˈven.do op.ˈpo.sto\ |
| Participe | opponente | \op.po.ˈnen.te\ | opposto | \op.ˈpo.sto\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||