φῦμα
: φύμα
Grec ancien
Étymologie
- Du verbe φύω (« pousser », « naître », « croître »).
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel | Duel | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Nominatif | τὸ | φῦμα | τὰ | φύματα | τὼ | φύματε |
| Vocatif | φῦμα | φύματα | φύματε | |||
| Accusatif | τὸ | φῦμα | τὰ | φύματα | τὼ | φύματε |
| Génitif | τοῦ | φύματος | τῶν | φυμάτων | τοῖν | φυμάτοιν |
| Datif | τῷ | φύματι | τοῖς | φύμασι(ν) | τοῖν | φυμάτοιν |
φῦμα, phûma *\ˈpʰyːˌ.ma\