walplekú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | walplekú | walplekuyú | walplekutú |
| 2e du sing. | walplekul | walplekuyul | walplekutul |
| 3e du sing. | walplekur | walplekuyur | walplekutur |
| 1re du plur. | walplekut | walplekuyut | walplekutut |
| 2e du plur. | walplekuc | walplekuyuc | walplekutuc |
| 3e du plur. | walplekud | walplekuyud | walplekutud |
| 4e du plur. | walplekuv | walplekuyuv | walplekutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
walplekú \walplɛˈku\ ou \walpleˈku\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « walplekú [walplɛˈku] »
Références
- « walplekú », dans Kotapedia