voyá
Étymologie
- Dérivé de voy (« dégât »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | voyá | voyayá | voyatá |
| 2e du sing. | voyal | voyayal | voyatal |
| 3e du sing. | voyar | voyayar | voyatar |
| 1re du plur. | voyat | voyayat | voyatat |
| 2e du plur. | voyac | voyayac | voyatac |
| 3e du plur. | voyad | voyayad | voyatad |
| 4e du plur. | voyav | voyayav | voyatav |
| voir Conjugaison en kotava | |||
Prononciation
- France : écouter « voyá [voˈja] »
Anagrammes
Références
- « voyá », dans Kotapedia