torkú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur | 
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | torkú | torkuyú | torkutú | 
| 2e du sing. | torkul | torkuyul | torkutul | 
| 3e du sing. | torkur | torkuyur | torkutur | 
| 1re du plur. | torkut | torkuyut | torkutut | 
| 2e du plur. | torkuc | torkuyuc | torkutuc | 
| 3e du plur. | torkud | torkuyud | torkutud | 
| 4e du plur. | torkuv | torkuyuv | torkutuv | 
| voir Conjugaison en kotava | |||
torkú \tɔrˈku\ ou \torˈku\ intransitif
Prononciation
- France : écouter « torkú [torˈku] »
Références
- « torkú », dans Kotapedia