titplekú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | titplekú | titplekuyú | titplekutú |
| 2e du sing. | titplekul | titplekuyul | titplekutul |
| 3e du sing. | titplekur | titplekuyur | titplekutur |
| 1re du plur. | titplekut | titplekuyut | titplekutut |
| 2e du plur. | titplekuc | titplekuyuc | titplekutuc |
| 3e du plur. | titplekud | titplekuyud | titplekutud |
| 4e du plur. | titplekuv | titplekuyuv | titplekutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
titplekú \titplɛˈku\ ou \titpleˈku\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « titplekú [titplɛˈku] »
Références
- « titplekú », dans Kotapedia