ticplekú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | ticplekú | ticplekuyú | ticplekutú |
| 2e du sing. | ticplekul | ticplekuyul | ticplekutul |
| 3e du sing. | ticplekur | ticplekuyur | ticplekutur |
| 1re du plur. | ticplekut | ticplekuyut | ticplekutut |
| 2e du plur. | ticplekuc | ticplekuyuc | ticplekutuc |
| 3e du plur. | ticplekud | ticplekuyud | ticplekutud |
| 4e du plur. | ticplekuv | ticplekuyuv | ticplekutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
ticplekú \tiʃplɛˈku\ ou \tiʃpleˈku\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « ticplekú [tiʃplɛˈku] »
Références
- « ticplekú », dans Kotapedia