solplekú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | solplekú | solplekuyú | solplekutú |
| 2e du sing. | solplekul | solplekuyul | solplekutul |
| 3e du sing. | solplekur | solplekuyur | solplekutur |
| 1re du plur. | solplekut | solplekuyut | solplekutut |
| 2e du plur. | solplekuc | solplekuyuc | solplekutuc |
| 3e du plur. | solplekud | solplekuyud | solplekutud |
| 4e du plur. | solplekuv | solplekuyuv | solplekutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
solplekú \sɔlplɛˈku\ ou \solpleˈku\ ou \sɔlpleˈku\ ou \solplɛˈku\ bitransitif
- Disperser, disséminer (en posant).
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « solplekú [sɔlplɛˈku] »
Références
- « solplekú », dans Kotapedia