ruovttubáiki
Étymologie
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel |
|---|---|---|
| Nominatif | ruovttubáiki | ruovttubáikkit |
| Accusatif Génitif |
ruovttubáikki ruovttubáikki / ruovttubáikke |
ruovttubáikkiid |
| Illatif | ruovttubáikái | ruovttubáikkiide |
| Locatif | ruovttubáikkis | ruovttubáikkiin |
| Comitatif | ruovttubáikkiin | ruovttubáikkiiguin |
| Essif | ruovttubáikin | |
| Avec suffixes possessifs |
Singulier | Duel | Pluriel |
|---|---|---|---|
| 1re personne | ruovttubáikán | ruovttubáikáme | ruovttubáikámet |
| 2e personne | ruovttubáikát | ruovttubáikáde | ruovttubáikádet |
| 3e personne | ruovttubáikis | ruovttubáikiska | ruovttubáikiset |
ruovttubáiki /ˈruo̯vtːubajki/
- Domicile, chez soi.
Go sii gulle buot lihkuhisvuođa mii lei deaividan Joba, de sii bohte čoahkkái, iešguhtege ruovttubáikkistis, ja árvaledje vuolgit Joba lusa árpmoštit ja jeđđet su.
— (Bible, Job, 2:11)- Quand ils apprirent tout le malheur qui était survenu à Job, ils arrivèrent ensemble chacun de chez eux et décidèrent de se rendre chez Job pour compatir et le consoler.