rotplekú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | rotplekú | rotplekuyú | rotplekutú |
| 2e du sing. | rotplekul | rotplekuyul | rotplekutul |
| 3e du sing. | rotplekur | rotplekuyur | rotplekutur |
| 1re du plur. | rotplekut | rotplekuyut | rotplekutut |
| 2e du plur. | rotplekuc | rotplekuyuc | rotplekutuc |
| 3e du plur. | rotplekud | rotplekuyud | rotplekutud |
| 4e du plur. | rotplekuv | rotplekuyuv | rotplekutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
rotplekú \rɔtplɛˈku\ ou \rotpleˈku\ ou \rɔtpleˈku\ ou \rotplɛˈku\ bitransitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « rotplekú [rɔtplɛˈku] »
Références
- « rotplekú », dans Kotapedia