priateľ

Étymologie

Apparenté au tchèque přítel, au polonais przyjaciel, plus lointainement à l’anglais friend et au sanskrit प्रिय priya (« cher ») → voir priať et -eľ.

Nom commun

Cas Singulier Pluriel
Nominatif priateľ priatelia
Génitif priateľa priateľov
Datif priateľovi priateľom
Accusatif priateľa priateľov
Vocatif priateľu priatelia
Locatif priateľovi priateľoch
Instrumental priateľom priateľmi

priateľ \ˈpri̯a.cɛʎ\ masculin animé (pour une femme, on dit : priateľka)

  1. Ami.

Notes

Priateľ est l’un des très rares mots slovaques à encore posséder un vocatif, mais son emploi n’est pas obligatoire.

Dérivés

Cet article est issu de Wiktionnaire. Sauf mention contraire, le texte est disponible sous Creative Commons Attribution-Share Alike 4.0. Des conditions supplémentaires peuvent s’appliquer aux fichiers multimédias.