pomeranč
Étymologie
- De l'allemand Pomeranze.
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel |
|---|---|---|
| Nominatif | pomeranč | pomeranče |
| Génitif | pomeranče | pomerančů |
| Datif | pomeranči | pomerančům |
| Accusatif | pomeranč | pomeranče |
| Vocatif | pomeranči | pomeranče |
| Locatif | pomeranči | pomerančích |
| Instrumental | pomerančem | pomeranči |
pomeranč masculin inanimé
Dérivés
- pomerančový
- pomerančovník (« oranger »)
Prononciation
- République tchèque : écouter « pomeranč [Prononciation ?] »