ochotný
Étymologie
Adjectif
| nombre | cas \ genre | masculin | féminin | neutre | |
|---|---|---|---|---|---|
| animé | inanimé | ||||
| singulier | nominatif | ochotný | ochotná | ochotné | |
| vocatif | ochotný | ochotná | ochotné | ||
| accusatif | ochotného | ochotný | ochotnou | ochotné | |
| génitif | ochotného | ochotné | ochotného | ||
| locatif | ochotném | ochotné | ochotném | ||
| datif | ochotnému | ochotné | ochotnému | ||
| instrumental | ochotným | ochotnou | ochotným | ||
| pluriel | nominatif | ochotní | ochotné | ochotná | |
| vocatif | ochotní | ochotné | ochotná | ||
| accusatif | ochotné | ochotná | |||
| génitif | ochotných | ||||
| locatif | ochotných | ||||
| datif | ochotným | ||||
| instrumental | ochotnými | ||||
ochotný \ˈoxotniː\ (comparatif : ochotnější, superlatif : nejochotnější)
- Disposé à, prêt à, volontaire pour.
Antonymes
- neochotný