moplekú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | moplekú | moplekuyú | moplekutú |
| 2e du sing. | moplekul | moplekuyul | moplekutul |
| 3e du sing. | moplekur | moplekuyur | moplekutur |
| 1re du plur. | moplekut | moplekuyut | moplekutut |
| 2e du plur. | moplekuc | moplekuyuc | moplekutuc |
| 3e du plur. | moplekud | moplekuyud | moplekutud |
| 4e du plur. | moplekuv | moplekuyuv | moplekutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
moplekú \mɔplɛˈku\ ou \mopleˈku\ ou \mɔpleˈku\ ou \moplɛˈku\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « moplekú [mɔplɛˈku] »
Références
- « moplekú », dans Kotapedia