milostá
Étymologie
- Dérivé de milost (« selle »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | milostá | milostayá | milostatá |
| 2e du sing. | milostal | milostayal | milostatal |
| 3e du sing. | milostar | milostayar | milostatar |
| 1re du plur. | milostat | milostayat | milostatat |
| 2e du plur. | milostac | milostayac | milostatac |
| 3e du plur. | milostad | milostayad | milostatad |
| 4e du plur. | milostav | milostayav | milostatav |
| voir Conjugaison en kotava | |||
milostá \milɔsˈta\ ou \milosˈta\ transitif
Prononciation
- France : écouter « milostá [milosˈta] »
Références
- « milostá », dans Kotapedia