loyé
: loye
Étymologie
- Dérivé de loye (« forfait »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | loyé | loyeyé | loyeté |
| 2e du sing. | loyel | loyeyel | loyetel |
| 3e du sing. | loyer | loyeyer | loyeter |
| 1re du plur. | loyet | loyeyet | loyetet |
| 2e du plur. | loyec | loyeyec | loyetec |
| 3e du plur. | loyed | loyeyed | loyeted |
| 4e du plur. | loyev | loyeyev | loyetev |
| voir Conjugaison en kotava | |||
loyé \lɔˈjɛ\ ou \loˈje\ ou \loˈjɛ\ ou \lɔˈje\ transitif
- Forfaiter.
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « loyé [loˈjɛ] »
Références
- « loyé », dans Kotapedia