kubú
Étymologie
- Dérivé de kuba (« salaire »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | kubú | kubuyú | kubutú |
| 2e du sing. | kubul | kubuyul | kubutul |
| 3e du sing. | kubur | kubuyur | kubutur |
| 1re du plur. | kubut | kubuyut | kubutut |
| 2e du plur. | kubuc | kubuyuc | kubutuc |
| 3e du plur. | kubud | kubuyud | kubutud |
| 4e du plur. | kubuv | kubuyuv | kubutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
kubú \kuˈbu\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « kubú [kuˈbu] »
Références
- « kubú », dans Kotapedia