krepká
 : krepka
Étymologie
- Dérivé de krepka (« pile de bois »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur | 
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | krepká | krepkayá | krepkatá | 
| 2e du sing. | krepkal | krepkayal | krepkatal | 
| 3e du sing. | krepkar | krepkayar | krepkatar | 
| 1re du plur. | krepkat | krepkayat | krepkatat | 
| 2e du plur. | krepkac | krepkayac | krepkatac | 
| 3e du plur. | krepkad | krepkayad | krepkatad | 
| 4e du plur. | krepkav | krepkayav | krepkatav | 
| voir Conjugaison en kotava | |||
krepká \krɛpˈka\ ou \krepˈka\ transitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « krepká [krɛpˈka] »
Références
- « krepká », dans Kotapedia