kouné
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur | 
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | kouné | kouneyé | kouneté | 
| 2e du sing. | kounel | kouneyel | kounetel | 
| 3e du sing. | kouner | kouneyer | kouneter | 
| 1re du plur. | kounet | kouneyet | kounetet | 
| 2e du plur. | kounec | kouneyec | kounetec | 
| 3e du plur. | kouned | kouneyed | kouneted | 
| 4e du plur. | kounev | kouneyev | kounetev | 
| voir Conjugaison en kotava | |||
kouné \kɔuˈnɛ\ ou \kouˈne\ ou \kouˈnɛ\ ou \kɔuˈne\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « kouné [kɔuˈnɛ] »
 
Références
- « kouné », dans Kotapedia