kotgrupé
Étymologie
- Dérivé de kotgrupaf (« célèbre »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | kotgrupé | kotgrupeyé | kotgrupeté |
| 2e du sing. | kotgrupel | kotgrupeyel | kotgrupetel |
| 3e du sing. | kotgruper | kotgrupeyer | kotgrupeter |
| 1re du plur. | kotgrupet | kotgrupeyet | kotgrupetet |
| 2e du plur. | kotgrupec | kotgrupeyec | kotgrupetec |
| 3e du plur. | kotgruped | kotgrupeyed | kotgrupeted |
| 4e du plur. | kotgrupev | kotgrupeyev | kotgrupetev |
| voir Conjugaison en kotava | |||
kotgrupé \kɔtgruˈpɛ\ ou \kotgruˈpe\ ou \kɔtgruˈpe\ ou \kotgruˈpɛ\ transitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « kotgrupé [kotgruˈpɛ] »
Références
- « kotgrupé », dans Kotapedia