kostrú
Étymologie
- Dérivé de la préposition ko (« dans »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | kostrú | kostruyú | kostrutú |
| 2e du sing. | kostrul | kostruyul | kostrutul |
| 3e du sing. | kostrur | kostruyur | kostrutur |
| 1re du plur. | kostrut | kostruyut | kostrutut |
| 2e du plur. | kostruc | kostruyuc | kostrutuc |
| 3e du plur. | kostrud | kostruyud | kostrutud |
| 4e du plur. | kostruv | kostruyuv | kostrutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
kostrú \kɔsˈtru\ ou \kosˈtru\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « kostrú [kɔsˈtru] »
Références
- « kostrú », dans Kotapedia