koravé
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | koravé | koraveyé | koraveté |
| 2e du sing. | koravel | koraveyel | koravetel |
| 3e du sing. | koraver | koraveyer | koraveter |
| 1re du plur. | koravet | koraveyet | koravetet |
| 2e du plur. | koravec | koraveyec | koravetec |
| 3e du plur. | koraved | koraveyed | koraveted |
| 4e du plur. | koravev | koraveyev | koravetev |
| voir Conjugaison en kotava | |||
koravé \kɔraˈvɛ\ ou \koraˈve\ ou \koraˈvɛ\ ou \kɔraˈve\ bitransitif
- S’instruire de, sur.
Prononciation
- France : écouter « koravé [koraˈvɛ] »
Références
- « koravé », dans Kotapedia