kolibú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | kolibú | kolibuyú | kolibutú |
| 2e du sing. | kolibul | kolibuyul | kolibutul |
| 3e du sing. | kolibur | kolibuyur | kolibutur |
| 1re du plur. | kolibut | kolibuyut | kolibutut |
| 2e du plur. | kolibuc | kolibuyuc | kolibutuc |
| 3e du plur. | kolibud | kolibuyud | kolibutud |
| 4e du plur. | kolibuv | kolibuyuv | kolibutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
kolibú \kɔliˈbu\ ou \koliˈbu\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « kolibú [kɔliˈbu] »
Références
- « kolibú », dans Kotapedia