koartoká
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | koartoká | koartokayá | koartokatá |
| 2e du sing. | koartokal | koartokayal | koartokatal |
| 3e du sing. | koartokar | koartokayar | koartokatar |
| 1re du plur. | koartokat | koartokayat | koartokatat |
| 2e du plur. | koartokac | koartokayac | koartokatac |
| 3e du plur. | koartokad | koartokayad | koartokatad |
| 4e du plur. | koartokav | koartokayav | koartokatav |
| voir Conjugaison en kotava | |||
koartoká \kɔartɔˈka\ ou \koartoˈka\ ou \koartɔˈka\ ou \kɔartoˈka\ transitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « koartoká [koartoˈka] »
Références
- « koartoká », dans Kotapedia