klokú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur | 
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | klokú | klokuyú | klokutú | 
| 2e du sing. | klokul | klokuyul | klokutul | 
| 3e du sing. | klokur | klokuyur | klokutur | 
| 1re du plur. | klokut | klokuyut | klokutut | 
| 2e du plur. | klokuc | klokuyuc | klokutuc | 
| 3e du plur. | klokud | klokuyud | klokutud | 
| 4e du plur. | klokuv | klokuyuv | klokutuv | 
| voir Conjugaison en kotava | |||
klokú \klɔˈku\ ou \kloˈku\ intransitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « klokú [kloˈku] »
 
Références
- « klokú », dans Kotapedia