kiové
Étymologie
- Dérivé de kiova (« tort »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | kiové | kioveyé | kioveté |
| 2e du sing. | kiovel | kioveyel | kiovetel |
| 3e du sing. | kiover | kioveyer | kioveter |
| 1re du plur. | kiovet | kioveyet | kiovetet |
| 2e du plur. | kiovec | kioveyec | kiovetec |
| 3e du plur. | kioved | kioveyed | kioveted |
| 4e du plur. | kiovev | kioveyev | kiovetev |
| voir Conjugaison en kotava | |||
kiové \kiɔˈvɛ\ ou \kioˈve\ ou \kioˈvɛ\ ou \kiɔˈve\ intransitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « kiové [kiɔˈvɛ] »
Références
- « kiové », dans Kotapedia