kevplekú

Étymologie

Composé de kev et de plekú.

Verbe

Personne Présent Passé Futur
1re du sing. kevplekú kevplekuyú kevplekutú
2e du sing. kevplekul kevplekuyul kevplekutul
3e du sing. kevplekur kevplekuyur kevplekutur
1re du plur. kevplekut kevplekuyut kevplekutut
2e du plur. kevplekuc kevplekuyuc kevplekutuc
3e du plur. kevplekud kevplekuyud kevplekutud
4e du plur. kevplekuv kevplekuyuv kevplekutuv
voir Conjugaison en kotava

kevplekú \kɛvplɛˈku\ ou \kevpleˈku\ ou \kɛvpleˈku\ ou \kevplɛˈku\ bitransitif

  1. Juxtaposer, accoler, appliquer contre.

Prononciation

Références