kalplekú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | kalplekú | kalplekuyú | kalplekutú |
| 2e du sing. | kalplekul | kalplekuyul | kalplekutul |
| 3e du sing. | kalplekur | kalplekuyur | kalplekutur |
| 1re du plur. | kalplekut | kalplekuyut | kalplekutut |
| 2e du plur. | kalplekuc | kalplekuyuc | kalplekutuc |
| 3e du plur. | kalplekud | kalplekuyud | kalplekutud |
| 4e du plur. | kalplekuv | kalplekuyuv | kalplekutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
kalplekú \kalplɛˈku\ ou \kalpleˈku\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « kalplekú [kalplɛˈku] »
Références
- « kalplekú », dans Kotapedia