kaikplekú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | kaikplekú | kaikplekuyú | kaikplekutú |
| 2e du sing. | kaikplekul | kaikplekuyul | kaikplekutul |
| 3e du sing. | kaikplekur | kaikplekuyur | kaikplekutur |
| 1re du plur. | kaikplekut | kaikplekuyut | kaikplekutut |
| 2e du plur. | kaikplekuc | kaikplekuyuc | kaikplekutuc |
| 3e du plur. | kaikplekud | kaikplekuyud | kaikplekutud |
| 4e du plur. | kaikplekuv | kaikplekuyuv | kaikplekutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
kaikplekú \kaikplɛˈku\ ou \kaikpleˈku\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « kaikplekú [kaikplɛˈku] »
Références
- « kaikplekú », dans Kotapedia