kôra
: kora
Étymologie
- Du vieux slave → voir kůra en tchèque.
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel |
|---|---|---|
| Nominatif | kôra | kôry |
| Génitif | kôry | kôr |
| Datif | kôre | kôram |
| Accusatif | kôru | kôry |
| Locatif | kôre | kôrach |
| Instrumental | kôrou | kôrami |
kôra \ˈku̯o.ra\ féminin
- Croûte, écorce.
- (Géologie) Croûte.
Sodík je najbežnejším prvkom z radu alkalických kovov, výdatne zastúpený v zemskej kôre, morskej vode aj v živých organizmoch.
— (Wikipédia, Sodík)- Le sodium est l’élément le plus courant de la famille des métaux alcalins, abondamment rencontré dans la croûte terrestre, l’eau de mer et les organismes vivants.
- (Botanique) Écorce (d’arbre).
- (Anatomie) Cortex.
Mozgová kôra.
- Cortex cérébral.
- (Géologie) Croûte.