jazykovedec
: vědec
Étymologie
- De jazykoveda (« linguiste ») avec le suffixe -ec.
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel |
|---|---|---|
| Nominatif | jazykovedec | jazykovedci |
| Génitif | jazykovedca | jazykovedcov |
| Datif | jazykovedcovi | jazykovedcom |
| Accusatif | jazykovedca | jazykovedcov |
| Locatif | jazykovedcovi | jazykovedcoch |
| Instrumental | jazykovedcom | jazykovedcami |
jazykovedec \ˈja.zɪ.kɔ.vɛ.ɟɛt͡s\ masculin animé (pour une femme, on dit : jazykovedkyňa)