jafú
Étymologie
- Dérivé de jafá (« commander, passer commande de »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | jafú | jafuyú | jafutú |
| 2e du sing. | jaful | jafuyul | jafutul |
| 3e du sing. | jafur | jafuyur | jafutur |
| 1re du plur. | jafut | jafuyut | jafutut |
| 2e du plur. | jafuc | jafuyuc | jafutuc |
| 3e du plur. | jafud | jafuyud | jafutud |
| 4e du plur. | jafuv | jafuyuv | jafutuv |
| voir Conjugaison en kotava | |||
jafú \ʒaˈfu\ bitransitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « jafú [ʒaˈfu] »
Références
- « jafú », dans Kotapedia