impoká
Étymologie
- Dérivé de impá (« tirer »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | impoká | impokayá | impokatá |
| 2e du sing. | impokal | impokayal | impokatal |
| 3e du sing. | impokar | impokayar | impokatar |
| 1re du plur. | impokat | impokayat | impokatat |
| 2e du plur. | impokac | impokayac | impokatac |
| 3e du plur. | impokad | impokayad | impokatad |
| 4e du plur. | impokav | impokayav | impokatav |
| voir Conjugaison en kotava | |||
impoká \impɔˈka\ ou \impoˈka\ transitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « impoká [impoˈka] »
Références
- « impoká », dans Kotapedia