glebá
Étymologie
- Dérivé de gleba (« foudre »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | glebá | glebayá | glebatá |
| 2e du sing. | glebal | glebayal | glebatal |
| 3e du sing. | glebar | glebayar | glebatar |
| 1re du plur. | glebat | glebayat | glebatat |
| 2e du plur. | glebac | glebayac | glebatac |
| 3e du plur. | glebad | glebayad | glebatad |
| 4e du plur. | glebav | glebayav | glebatav |
| voir Conjugaison en kotava | |||
glebá \glɛˈba\ ou \gleˈba\ transitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « glebá [glɛˈba] »
Références
- « glebá », dans Kotapedia