dovolitev
Étymologie
- De dovoliti (« autoriser ») avec le suffixe féminin -ev.
Nom commun
| Cas | Singulier | Duel | Pluriel | 
|---|---|---|---|
| Nominatif | dovolitev | dovolitvi | dovolitve | 
| Accusatif | dovolitev | dovolitvi | dovolitve | 
| Génitif | dovolitve | dovolitev | dovolitev | 
| Datif | dovolitvi | dovolitvama | dovolitvam | 
| Instrumental | dovolitvijo | dovolitvama | dovolitvami | 
| Locatif | dovolitvi | dovolitvah | dovolitvah | 
dovolitev \Prononciation ?\ féminin