divplekú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur | 
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | divplekú | divplekuyú | divplekutú | 
| 2e du sing. | divplekul | divplekuyul | divplekutul | 
| 3e du sing. | divplekur | divplekuyur | divplekutur | 
| 1re du plur. | divplekut | divplekuyut | divplekutut | 
| 2e du plur. | divplekuc | divplekuyuc | divplekutuc | 
| 3e du plur. | divplekud | divplekuyud | divplekutud | 
| 4e du plur. | divplekuv | divplekuyuv | divplekutuv | 
| voir Conjugaison en kotava | |||
divplekú \divplɛˈku\ ou \divpleˈku\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « divplekú [divplɛˈku] »
Références
- « divplekú », dans Kotapedia