dimuné
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur | 
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | dimuné | dimuneyé | dimuneté | 
| 2e du sing. | dimunel | dimuneyel | dimunetel | 
| 3e du sing. | dimuner | dimuneyer | dimuneter | 
| 1re du plur. | dimunet | dimuneyet | dimunetet | 
| 2e du plur. | dimunec | dimuneyec | dimunetec | 
| 3e du plur. | dimuned | dimuneyed | dimuneted | 
| 4e du plur. | dimunev | dimuneyev | dimunetev | 
| voir Conjugaison en kotava | |||
dimuné \dimuˈnɛ\ ou \dimuˈne\ bitransitif
Prononciation
- France : écouter « dimuné [dimuˈnɛ] »
Références
- « dimuné », dans Kotapedia