devour
Anglais
Étymologie
- De l’anglo-normand devourer.
Verbe
| Temps | Forme |
|---|---|
| Infinitif | to devour \dɪˈvaʊ(w).ə(ɹ)\ ou \dɪˈvaʊ.ɚ\ |
| Présent simple, 3e pers. sing. |
devours \dɪˈvaʊ(w).ə(ɹ)z\ ou \dɪˈvaʊ.ɚz\ |
| Prétérit | devoured \dɪˈvaʊ(w).ə(ɹ)d\ ou \dɪˈvaʊ.ɚd\ |
| Participe passé | devoured \dɪˈvaʊ(w).ə(ɹ)d\ ou \dɪˈvaʊ.ɚd\ |
| Participe présent | devouring \dɪˈvaʊ(w).ə.ɹɪŋ\ ou \dɪˈvaʊ.ɚ.ɪŋ\ |
| voir conjugaison anglaise | |
devour \dɪˈvaʊ(w).ə(ɹ)\ (Royaume-Uni), \dɪˈvaʊ.ɚ\ (États-Unis) transitif
Prononciation
- \dɪˈvaʊ(w).ə(ɹ)\ (Royaume-Uni)
- \dɪˈvaʊ.ɚ\ (États-Unis)
- États-Unis : écouter « devour [dɪˈvaʊ.ɚ] »