boğa
Étymologie
- Du proto-turc *buka.
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel |
|---|---|---|
| Nominatif / absolu | boğa | boğalar |
| Accusatif | boğayı | boğaları |
| Datif / directif | boğaya | boğalara |
| Locatif | boğada | boğalarda |
| Ablatif | boğadan | boğalardan |
boğa \boː.ɑ\
- (Mammalogie) Taureau.
- Exemple d’utilisation manquant. (Ajouter)
Prononciation
- turc : écouter « boğa [boˈɰɑ] »
Voir aussi
- boğa sur l’encyclopédie Wikipédia (en turc)