baplá
Étymologie
- Dérivé de bapla (« paille »).
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur |
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | baplá | baplayá | baplatá |
| 2e du sing. | baplal | baplayal | baplatal |
| 3e du sing. | baplar | baplayar | baplatar |
| 1re du plur. | baplat | baplayat | baplatat |
| 2e du plur. | baplac | baplayac | baplatac |
| 3e du plur. | baplad | baplayad | baplatad |
| 4e du plur. | baplav | baplayav | baplatav |
| voir Conjugaison en kotava | |||
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « baplá [baˈpla] »
Références
- « baplá », dans Kotapedia