anagramo

Espéranto

Étymologie

Du français anagramme.

Nom commun

Cas Singulier Pluriel
Nominatif anagramo
\a.na.ˈɡra.mo\
anagramoj
\a.na.ˈɡra.moj\
Accusatif anagramon
\a.na.ˈɡra.mon\
anagramojn
\a.na.ˈɡra.mojn\

anagramo \a.na.ˈɡra.mo\ mot-racine 2OA

  1. Anagramme.

Prononciation

Voir aussi

  • anagramo sur l’encyclopédie Wikipédia (en espéranto) 

Références

Bibliographie

Étymologie

Du français anagramme.

Nom commun

Singulier Pluriel
anagramo
\Prononciation ?\
anagrami
\Prononciation ?\

anagramo \a.na.ˈɡra.mɔ\

  1. Anagramme.